Vozili ste sa už niekedy na ťave? Musí to byť zážitok knísať sa medzi jej hrbmi idúc horúcou púšťou v ústrety neznámemu dobrodružstvu. Najbližších sedem dní vás vezmeme do sveta orientu, cudzokrajných vôní a prenikavých farieb. Budeme spoznávať iné kultúry a myslenie ľudí, ktorí veria legendám a dodnes ich tvoria.
Bolo raz jedno ružové ťaviatko. Že ťaviatka nikdy nie sú ružové? Nuž, v rozprávke českého spisovateľa Aloisa Mikulku sa môže stať všeličo. Toto ťaviatko, ktoré je ešte primalé, aby putovalo s karavánou, si poraní nôžku. Nemá mu kto pomôcť, ale napokon sa Mesiacu uľúti malého stvorenia a pomôže mu. Ťaviatko sa dokonca prevezie po oblohe a vy si vypočujete, či sa mu to bude páčiť. Na nočný výlet do púšte vás zavedie rozprávač Karol Machata. Rozprávka O Mesiaci a ťaviatku patrí k našim tipom týždňa a vysielame ju v našej dvojhodinovke pre škôlkarov a škôlkarky. ODPORÚČANÝ VEK: 3 +
V dvojhodinovke pre najmenších zaznie tento týždeň až dvakrát veselý hlas jedného z našich najrozprávkovejších a najveselších rozprávačov – Júliusa Satinského. A nebude vám rozprávať len takú hocijakú rozprávku, ale rovno bájku svetoznámeho britského spisovateľa Rudyarda Kiplinga, ktorý vymyslel napríklad aj slávneho Mauglího. Jeho krátka rozprávka bude o ťave, ktorá kedysi, dávno pradávno, ešte nemala hrb. Zato bola veľmi lenivá. A ako sa dostala k svojmu známemu hrbu a vlastne aj k svojmu menu? To sa dozviete v príbehu Prečo má ťava hrb. ODPORÚČANÝ VEK: 4 +
Vo vysielaní pre najmenších sa vyberieme na zvláštnu vandrovku s veľmi podivným rozprávkovým hrdinom. Volá sa Mechúrik Koščúrik, teda nie je ani zviera, ani človek, iba taká nafúknutá blanka. A keďže si do družiny cestou nazbiera veselú zvieraciu spoločnosť, mohli by sme tento zástup v prenesenom význame nazvať aj karavánou. Kam doputujú a čo ich tam čaká, už možno viete. Ak neviete, o to viac vás možno zaujme slovenská ľudová rozprávka Mechúrik, ktorú upravil Milan Rúfus a vyrozpráva vám ju Karol Machata. ODPORÚČANÝ VEK: 4 +
Keď ešte neexistovali autá a ľudia žijúci v mestách púšte museli prevážať tovary z miesta na miesto v karavánach, večery si krátili rozprávaním príbehov. Často to boli rozprávky, ktoré dnes poznáme ako príbehy z Tisíc a jednej noci, ktoré potom prepísali a upravili ďalší spisovatelia. Jedným z nich bol aj Wilhelm Hauff, ktorý si zo starobylých rozprávaní vybral tento: Príhoda o kalifovi bocianovi. Stretneme sa s kalifom (Jozef Vajda) a jeho vezírom (Leopold Haverl), ktorí naletia pomstychtivosti zlého čarodejníka (Pavel Topoľský), vdýchnu čarodejný prášok a premenia sa na bociany. Viac vám už neprezradíme, ale bude to napínavé. V príbehu bude dokonca vystupovať aj princezná sova (Andrea Martvoňová). Rozprávku pre rozhlas zdramatizovala Kveta Slobodníková. ODPORÚČANÝ VEK: 6 +
Podobne, ako Príhoda o kalifovi bocianovi, vznikol aj príbeh Labakan. Začína sa v Bagdade, pri starej studni (Emília Vášáryová). Kupci, ktorí putujú s karavánami, sa často pri tejto studni pristavia, osviežia sa, a často si aj príbehy rozprávajú. Napríklad ten o Labakanovi (Vladimír Hajdu), ktorý je šikovný krajčír, ale jeho remeslo ho už dávno omrzelo. Najradšej by sa stal princom a urobí pre to čokoľvek... Známy orientálny príbeh pre rozhlas napísala Dana Garguláková. ODPORÚČANÝ VEK: 6 +
Ešte dávno predtým, ako začali putovať po Afrike karavány, aké poznáme z rozprávok a filmov, si miestni ľudia rozprávali všelijaké príbehy. Napríklad aj o egyptskej Sfinge. Tá trónila v púšti a pre cestovateľov nebolo bezpečné ju stretnúť... Tento týždeň začíname vysielať seriál Príbehy z afrického svetadielu. V jeho prvej časti sa dozviete, ako to podľa afrických mýtov a legiend bolo so stvorením sveta. Seriál podľa mytologických textov napísala Jaroslava Grúberová a rozprávať budú Zuzana Kronerová, Lucia Vráblicová a Miroslav Trnavský. ODPORÚČANÝ VEK: 8 +
Mesto Behovat posmutnelo. Rieka sa odmieta prinavrátiť smerom k ľudským obydliam, do svojho koryta, a púštny vietor si chce tento kraj vziať. Panovníčka sľúbi bohatierovi, ktorý zachráni mesto od smädu, ruku svojej krásnej netere Šírin (Erika Bauerová). Medzitým mladý Farhad (Slávo Drozd) dostane od umierajúceho otca zvláštne dedičstvo – krompáč a skrinku, ktorú nikdy nesmie otvoriť... Dobrodružnú hru Farhad a Šírin podľa uzbeckej legendy napísala Helena Križanová-Brindzová a scénickú hudbu napísal Bartolomej Urbanec. ODPORÚČANÝ VEK: 8 +
V piatej časti zo seriálu Rok európskych rozprávok sa síce žiadna karavána nemihne, ale zato si vypočujete zamilovaný príbeh, ktorý možno nepoznáte v rozprávkovej podobe. Postaral sa oň Ľubomír Feldek – autor a rozprávač celého seriálu európskych rozprávok. Rozprávka o očiach a hviezdach vychádza z drámy Williama Shakespeara „Rómeo a Júlia“, ale ako vravím, nebude to dráma, ale rozprávka. Nechajte sa prekvapiť. ODPORÚČANÝ VEK: 7 +
Hneď v úvode tureckej ľudovej rozprávky Čarodejná truhlička budeme počuť, ako karavána kupcov z Arábie putuje nehostinnou krajinou. Kupci snívajú o vode, jedle, o osviežení na dlhej ceste, ale nikde nič a nikde nikoho. Napokon predsa len zazrú chudobný dom. Žije v ňom starý Krivý Hasan (Samuel Adamčík), ktorý ich pohostí a ponúkne im najlepšiu kávu v okolí. Hasan nechce peniaze, tie v kraji zbojníkov aj tak stratili hodnotu. Zatúži zájsť s kupcami do hlavného mesta a kupci (Vladimír Minarovič, Alozj Kramár) ho radi vezmú so sebou. A to ešte netušia, že sultán (Ľudovít Ozábal) práve stratil trpezlivosť so svojimi vezírmi (Štefan Dobrovodský, Ivan Krivosudský) a hľadá nového, naozaj múdreho radcu, ktorého by museli poslúchať. Ako príbeh dopadne, sa dozviete v rozprávkovej hre, ktorú podľa tureckej ľudovej rozprávky v roku 1967 napísal Milan Odran. V úvode príbehu zaznie rozhovor dvoch kupcov, v ktorom sa veľmi zvláštne zhovárajú o ženách. Prosíme poslucháčov, aby to nebrali ako návod, ale ako pohľad do inej kultúry a do minulosti. ODPORÚČANÝ VEK: 8 +
V karaváne, svojím spôsobom, hoci nie na ťavách, putuje aj Lulukaj (Martin Homišin). Kto nosí také zvláštne meno? Chlapec z kmeňa Slovienov, ktorý sa stal otrokom franského kupca Sama. Jeho otroctvo však nebolo až také strašné. Samo (Vilo Rozboril) si chlapca obľúbil a rád sa s ním rozprával. Lulukaj sa neskôr dokonca vyberie vyslobodiť Sama z avarského zajatia. Z histórie určite viete, že Samo sa v roku 623 stal vodcom Slovanov. Ako sa to mohlo stať, nad tým rozmýšľala aj Zuzana Zemaníková, a tak napísala román pre mládež a potom aj rozhlasovú hru, ktorú si v našom vysielaní tento týždeň vypočujete po prvýkrát. Scénickú hudbu pre ňu zložil Marián Čekovský. A ešte krátky slovník, ktorý sa vám možno zíde: Rab je otrok. Znachor môže byť malý nezbedník alebo veľmi múdre dieťa, alebo aj nadprirodzená bytosť podobná malému chlapcovi, ktorá dokáže čarovať. ODPORÚČANÝ VEK: 8 +
S karavánou sa napokon presunieme do stepi, ktorú obývajú Kalmykovia. Dávni Kalmykovia, takí, ktorí ešte vyznávajú budhizmus. Žijú južne od rieky Volgy, pri Kaspickom mori. (Kalmycká republika je súčasťou Ruskej federácie, je o polovicu väčšia ako Slovensko, ale žije v nej sedemnásťkrát menej obyvateľov než u nás.) Naran Arslan (Juraj Slezáček) znamená „zlatý lev“. Takéto vznešené meno dostane syn Badamdži chána (Vladimír Durdík st.). Chán však ešte pred jeho narodením veľmi rozhneval Šedého vlka, vládcu stepi (Alojz Kramár), keď ulovil jeho dve strieborné vĺčatá. Chán si nedal poradiť od múdreho Dajanči lámu (František Dibarbora), a preto sa mu vládca stepi pomstil. Ako pomsta bude súvisieť s jeho milovaným synom, sa dozviete z rozprávkovej hry Naran Arslan – Chán, ktorú podľa kalmyckej ľudovej rozprávky napísal Milan Odran. ODPORÚČANÝ VEK: 8 +
Text: Veronika Diaišková a Rozália Vlasková
Ilustrácie: shutterstock.com
