Fenomén21
Fenomén21

Týždeň otcov

Týždeň otcov

Zoberte ho za ruku, do ucha mu pošepkajte, ako ste strašne radi, že ho máte a sadnite si spolu k nášmu rádiu. Veríme, že spoločné počúvanie rozprávok sa pre vás stane rodinnou tradíciou. A nielen počas Týždňa otcov. Že keď sa naše vysielanie skončí, začnete vymýšľať svoje vlastné príbehy. Také, v ktorých budú hlavnými hrdinami oni. Všetko najlepšie, ockovia naši! (... a ak ste náhodou zabudli, tak vám pošepkáme, že otcovia majú svoj veľký deň už túto nedeľu :-)

Tomáško má ocka priam so zázračným povolaním. Pracuje ako osvetľovač v divadle. Jedného dňa je s ním synček v práci a rozpráva sa s tetou uvádzačkou. Hovorí jej o tom, že si želá byť vrabcom, lebo by mohol jesť iba máličko. Alebo orlom, aby si mohol robiť, čo chce a aj jesť by mohol len to, na čo má chuť. Ako sa to všetko vyvŕbi, vám rozpovie Jozef Kroner v našej dvojhodinovke pre škôlkarov a škôlkarky. Príbeh Rozprávka z divadla napísala známa slovenská poetka Daniela Hivešová-Šilanová. A pozor, pôjdeme aj do cukrárne, tak si k rozprávke prichystajte niečo sladké, aby vám nebolo ľúto!

Aj posledná, teda Ȏsma porekadlová Osmijankova rozprávka, bude o otcovi. O kráľovskom otcovi. Jedného pekného dňa sa vybral na poľovačku, ale vtedy ešte nebol otcom, len kráľom. Už-už by zastrelil srnku, keď zistil, že mu sluhovia nenabili pušku. Srnka to nevedela, preto k nemu s vďakou prehovorila, že mu za záchranu svojho života splní jeho najväčšie želanie. Keď kráľ prišiel domov, kráľovná mu radostne oznámila, že sa jej, z ničoho nič, narodili traja synovia. Bolože to radosti! Ťažkosti nastali až neskôr, keď kráľ musel vybrať následníka trónu. Veď ktorého zo synov mal korunovať, keď boli všetci traja prvorodení? Ako si kráľovský otec nakoniec poradil, vám prezradí Ctibor Filčík v rozprávke Kristy Bendovej O troch princoch. Ako obyčajne, Osmijanko otvára naše vysielanie pre najmenších.

srnka.jpg

Za dávnych čias žil chudobný obuvník. Bieda zo všetkých kútov vyzízala a jeho deti od veľkého hladu celé dni preplakali. Nech sa snažil, ako sa snažil, šustrovskú prácu nie a nie zohnať. Jedného dňa, keď šiel do lesa po raždie, stretol malého mužíčka - trpaslíčka. Na piaď vysoký, veľká hlava, dlhá sivá brata, banícka čiapka, v ruke si pohadzoval malé kladivko. Chlápätko sa otcovi priateľsky prihovorilo a vyzvedalo, čo ho trápi. A tak trpaslík vzal obuvníka do svojej podzemnej ríše a... Čo bolo ďalej, vám rozpovie Július Pántik v rozprávke Chudobný obuvník a trpaslík. Pekný povesťový námet spracoval Miroslav Anton Huska a nájdete ho v našom vysielaní pre najmenších.

Tento týždeň uzavrel Osmijanko svoju porekadlovú osmičku a to isté čaká aj medveďa Brumlíčka. Ȏsma Brumlíčkova rozprávka sa volá O zázračných korienkoch. Brumlíček nás v nej zavedie do pralesa čierneho ako atrament. V ňom žije starý pralesný medveď Makromaco. Ako už jeho meno napovedá, medveď je to ohromný, a tak si ani nevšimne, keď svojimi veličiznými labami pošliape záhradku so zázračnými korienkami pralesnej zlobohyni Nitrifikácii. Makromaco svoju nepozornosť oľutuje a zlobohyni ponúka všakovaké dobroty ako odškodnenie. Lenže ona sa len pajedí a zlovestne vykrikuje, lebo tieto priesady pestovala tri milióny rokov, takže medveďa trest zaiste neminie. Ako bude tento dramatický príbeh z knižky Kristy Bendovej pokračovať, vám rozpovie Peter Rúfus.

maco.jpg

Bol raz jeden otecko, ktorý mal tri dobré, pracovité, múdre a krásne dcéry. Ale tá najmladšia mala predsa len tvár najkrajšiu a srdce najlepšie. Jedného dňa sa otec vybral do mesta a každej dcére chcel priniesť darček. Najmladšia si želala len ružový púčik. Keď však otec jeden krásny ružový púčik našiel a odtrhol ho, odkiaľsi sa vynorilo čudesné zviera. Za ten odtrhnutý púčik mu musí do troch dní priniesť to, čo mu prvé vyjde v ústrety... Nuž, a bude to práve najmladšia dcéra. Príbeh, podobný rozprávke o Trojruži, zo zbierky Boženy Němcovej vám pod názvom Ružový puk vyrozpráva Elo Romančík.

Bol raz jeden otec (Alojz Kramár), ktorý mal troch synov. Aj otec aj synovia boli husliari, teda vyrábali husle. Od istého času sa im však začnú kaziť - vždy, keď na husliach začnú hrať, struny znejú akosi falošne. Ešte horšie to bude, keď si od nich štvoro huslí kúpi sám temný pán Rozsutého brala (Karol Machata), a keď zistí, že husle hrajú zle, bude sa chcieť otcovi i synom pomstiť... Povesťovú rozprávkovú hru o vrchu Rozsutec napísal Metod Král a nazval ju Slzy šťastia.

shutterstock_1509018965.jpg

Jeden múdry otec (Július Pántik) má troch lenivých synov (Vladimír Černý, Ľubo Roman, Alfréd Swan). A tak ich radšej pošle to sveta, aby našli užitočnú vec. Vôbec im však nepovie, čo by to tak asi malo byť. Bratom sa vo svete veľmi nedarí, preto sa chcú najprv domov pobrať, ale napokon ich zláka ešte jedno dobrodružstvo, ktoré všetko zmení... Rozprávkovú hru Užitočná vec napísala Elena Čepčeková.

A nezabudnite, že aj tento týždeň máme pre vás dobrodružnú dvojhodinovku, v ktorej sa vyberieme do arabských krajín s arabistkou Emire Khidayer v čítaní na pokračovanie Po arabsky a hneď potom sa ocitneme na nie celkom opustenom ostrove s chlapcami - stroskotancami v tretej, predposlednej časti dobrodružnej hry podľa románu Julesa Verna Dva roky prázdnin.

shutterstock_1388743358.jpg

Keď je otec spisovateľ, dalo by sa očakávať, že aj syn bude veľký výmyselník. A keď syn odcestuje k starej mame, otcovi budú jeho výmysly veľmi chýbať. A to sa presne stalo. A tak si otec - spisovateľ (Emil Horváth ml.) vymyslel Peťa (Michal Michna), ktorý k babke neodišiel, ale s ním ostal doma, aby mohli spoločne vymýšľať tie najneuveriteľnejšie veci. Spisovateľ Peter Bero svoju rozhlasovú hru a hru otca so synom nazval Hra na teba a na mňa. A zahral a zaskladal si v nej aj skladateľ a hudobník Víťazoslav Kubička.

Jeden pekný vzťah medzi synom a otcom rozpráva aj Zlatá čaša. A nebude to len príbeh jedného otca a jedného syna, pretože, ako to už v ľudových rozprávkach býva, skrývajú v sebe všeobecnú múdrosť. Rozprávková hra Zlatá čaša rozpráva príbeh Chána Sanáda (Alojz Kramár) a jeho poddaných, s ktorými sa rozhodol vydať na cestu za lepšími pastvinami. Odmietol však putovať so starými ľuďmi a kto by jeho príkaz porušil, stihol by ho krutý trest. Mládenec Syrén (Michal Dočolomanský) si však nedokáže predstaviť, že by svojho otca (Samuel Adamčík) opustil. Rozhodne sa ho vziať so sebou, ukryť ho a starať sa oňho. Ako bude takéto kočovanie vyzerať, či sa tajomstvo podarí udržať a akú veľkú úlohu starček ešte v príbehu zohrá, sa dozviete v našom vysielaní. Rozprávkovú hru podľa burjatskej ľudovej rozprávky napísal Ján Dohňanský. Burjati sú mongolský pastiersky kmeň, ktorý môžeme stretnúť na Sibíri.

kk.jpg

Kedysi dávno žil chudobný uhliar. Bieda bola uňho každodenným hosťom. Ľudia vraveli, že sa veselý narodil a veselý aj zomrie. Z vlastnej biedy sa smial, že s prázdnym bruchom sa ľahšie kráča. Jedného dňa sa zatúlal v lese, sadol si na pník a len tak zo žartu si rozkázal mäso s kapustou a zemiakmi. A tu zrazu, objavil sa pred ním druhý pník, prestretý rozvoniavajúcim jedlom. Keď sa dobre najedol, rozkázal si, aby ho niekto z lesa vyviedol. A vtedy sa objavil tajomný čierny pán a prisľúbil mu pomoc, ak mu uhliar daruje to, o čom nevie. Uhliar, pravdaže, súhlasil, veď doma nemal celkom nič. Netušil, že sa mu práve narodil zázračný synček. Prečo zázračný? A ako to nakoniec dopadlo? Dozviete sa zo zamagurskej ľudovej rozprávky Šťastenko. Pre rozhlas aj do knižky ju spracoval Peter Glocko. Rozprávať bude Gustáv Valach.

Bol raz taký pán Sekerumidaj (Dušan Jamrich). A mal dve deti - syna Tomidaj (Ivan Šándor) a dcéru Pokojamidajte (Valéria Bojčeva). Bývali doma, kde bolo vždy všetko odjakživa rovnaké. A tak sa vydali na cestu. Na stanici si kúpili lístky na miesto, pokiaľ vedú koľajnice. A tie koľajnice viedli do belasej oblohy a ešte štyridsať ráz ďalej. Ako prvú uvideli krajinu česačov balónov. Ohnivočervené a pomarančové, broskyňové, dyňové, pšeničné balóny aj klobásové a rezňové balóny. Oberali ich česači na chodúľoch... Takéto a podobné šiši príbehy písal americký spisovateľ švédskeho pôvodu Carl Sandburg a niektoré z nich vyšli aj v slovenčine - Rozprávky z krajiny Rootabaga. O niekoľko rokov si knihu otvoril Daniel Hevier a pripravil z nej dramatizované pásmo pre deti z cyklu Rampa (Rádio mladých poslucháčov) a nazval ho Poďte do krajiny Rootabaga. V Rádiu Junior si ho tento týždeň vypočujete po prvý raz. Hudbu, ktoú v programe začujete, zložil Jaroslav Kormuth.

rogo.jpg

A po úplne prvý raz si u nás vypočujete aj rozprávkovú hru Farebné sklíčka. Možno vás prekvapí, že rodičia hlavnej hrdinky, Ňury (Monika Michnová), pracujú v kolchoze. A nikto vám v rozprávke nepovie, čo to je. Ale to nevadí, pretože sovietsky kolchoz, teda spoločné hospodárstvo viacerých roľníkov, (niečo ako jednotné roľnícke družstvo kedysi v Československu), nie je pre tento príbeh vôbec dôležité. Ňura, alebo aj Ňuraša, si rada a krásne spieva a rovnako rada a krásne si aj vymýšľa a sníva. Bola by rada, keby jej ocko (Ľubomír Paulovič) necestoval tak ďaleko a tak často. Alebo, ešte lepšie, keby ju k Baltskému moru vzal so sebou. Našťastie má doma ešte láskavú mamu (Emília Vášáryová) a občas ju postráži aj teta Saňa (Hana Kostolanská). Keď je ocko pri mori, stretáva rybárskeho chlapca Kazisa (Róbert Roth). Aj on si rád spieva a sníva. Ňurin otec mu rozpráva o Ňure a doma zas Ňuraši hovorí o Kazisovi. Takto sa deti spoznajú, myslia na seba a spája ich čajka Barbara, ktorá lieta medzi nimi a nosí im farebné sklíčka. Z Litvy do Ruska belasé ako more a z Ruska do Litvy žlté ako pšenica. Stretnú sa niekedy? Možno sa to dozvieme v rozprávkovej hre, ktorú napísala ruská spisovateľka Galina Demykina, preložil ju Ernest Weidler a hudbu k tým pekným piesňam zložil Milan Dubovský.

Text: Rozália Vlasková a Veronika Dianišková

Ilustračné snímky: shutterstock.com, wikipedia.org