O ľuďoch, ktorí žalujú, ohovárajú druhých za chrbtom alebo len tak zbytočne veľa klebetia sa hovorí, že majú podrezaný či nabrúsený jazyk. O tom, že aj slová môžu byť ostré a druhým ublížiť sa dozviete v našich nových príbehoch. Aj vám sa už stalo, že vás jazýček neposlúchol a z úst vám vyletelo čosi nepekné? Poďme spolu zistiť, ako z takej šlamastiky von.
Pozor pozorský, tento týždeň vám ponúkneme niečo výnimočné! Celkom novú hru, rozhlasový muzikál, ktorý mal premiéru v Rádiu Devín posledný deň minulého roku. Tento príbeh pre celú rodinu vznikol pri príležitosti 100. výročia Slovenského národného divadla. Napísal ho Ján Uličiansky, hudbu zložila šikovná skladateľka Sisa Michalidesová a nahral ju Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Nazrieme v ňom do divadla, v ktorom sa dejú zvláštne veci. Najskôr sa v pokladni objaví mladík, ktorý tvrdí, že je Potlesk (David Hartl). Alebo aj revízor potlesku či potleskomer. Lenže predstavenie Tália sa nekoná, oznamuje mu uvádzačka (Lucia Vráblicová). Všetci sú nešťastní, v divadle vládne čudná atmosféra a dejú sa v ňom záhadné veci. Smúti najstarší herec (Ján Gallovič) aj divadelná múza, teda Tália, ktorá hrá hlavnú úlohu (Jana Lieskovská). Neteší sa ani režisér (Adam Jančina) a autor (Ondrej Lenárth). Všetkým chýba potlesk, diváci a hranie. Kto a prečo zapríčinil, že ľudia nechodia do divadla? Fantóm či Fanto-Maska (Lucia Vráblicová)? Dozviete sa to v sobotu na Juniore.
Jeden z najnabrúsenejších jazykov v rozprávkovom svete má istotne Osmijanko. Dokáže vám to hneď v úvode jeho pepitojelitovskej rozprávkovej osmičky. Také zatýkacie zaklínadlo, aké použil Osmijanko na zlodeja svojej rozprávkovej kapsičky, len tak niekde nezačujete. Prečo mu Pepito Jelito ukradol takú dôležitú vec? V rozprávke Kristy Bendovej O ukradnutej kapsičke vám to veľmi rád prezradí Ctibor Filčík. Už tradične v našom vysielaní pre najmenších.
Kamaráti žabiaci Kvak a Čľup majú už tradične nabrúsené jazyky. Teda, predovšetkým Čľup. Ten, keď sa nahnevá, občas povie aj čosi, čo potom ľutuje. V ďalšej, piatej časti rozprávkového seriálu však bude Čľup skôr smutný, pretože mu poštou nikdy nič nepríde. Ako to Kvak vyrieši? To sa dozviete v dvojhodinke pre škôlkarov a škôlkarky.
Bol raz jeden pán spisovateľ, volal sa Gianni Rodari, a svojej dcérke rozprával rozprávky cez telefón. Teda, ak náhodou nebol doma. A zakaždým takto vymyslieť a porozprávať novú rozprávku, to chce ozaj nabrúsený jazyk! Šestnásty príbeh zo seriálu Telefonické rozprávky bude o Martinovi Zanovitinovi a o ceste, ktorá naoko nikam neviedla. Ale hlavného hrdinu napokon zavedie do zámku. V jeho okne stála princezná a zavolala ho dnu... Čo sa stalo potom, vám vyrozpráva Boris Farkaš.
Nabrúsený jazyk má aj ďalší spisovateľský tato, Tomáš Janovic. Okrem toho jazyka má aj dve dcéry - Katu a Táňu. Jedného dňa im vymyslí také čudesné zviera - Jeleňvízor. A nielenže im ho vymyslí, ale im ho aj privedie domov. Čo vy na to? Počúvajte druhú časť rozprávok zo seriálu Tato básnik. Príbeh s názvom Jeleňvízor vám v dvojhodinke pre tých z vás, ktorí ešte nechodia do školy, prečíta Peter Bzdúch.
Kalo Dant sa vo štvrtej časti rómskych rozprávok, ktoré uzavrú našu dvojhodinku pre škôlkarov a škôlkarky, dostane do najspodnejšieho sveta. Už navštívil všetkých sedem svetov na nebi, a tak mu iné neostáva. Na tomto najspodnejšom svete žijú deti, ktorým chce niekto ublížiť. Alebo sú v skutočnosti tie deti zlé a nevďačné? V tomto príbehu sa stane čosi, pre čo aj Kalo Dant, ktorý si inak vždy poradí, stratí reč. Rozprávkový seriál vychádza zo zbierky Marie Voříškovej. Rozprávať bude Zuzana Kronerová.
V Jazykovom kráľovstve vznikne hádka. Časť písmeniek, bodiek, čiarok, znakov i prísloví a porekadiel totiž začne vymýšľať pesničky a básničky, aby sa deti ľahšie naučili napríklad o takej bodkočiarke. V tomto zvláštnom kráľovstve je všetko v najlepšom poriadku, až kým sa obyvatelia kráľovstva nezačnú hádať. O novej básničke alebo či sa v ich ríši nájdu aj slová z iných jazykov. Napríklad aj z čínštiny. Rozprávkovú hru s pesničkami napísal Benjamín Škreko.
Bol raz jeden pán (Samuel Adamčík) a ten veľmi rád hrával na svojej viole (Eva Poláková). Lenže keď ho bieda prikvačila, musel ju predať. Prišiel teda do obchodu, tam od neho pán obchodník (Štefan Dobrovodský) violu kúpil a položil ju do výkladu. Spolu s ňou tam stál aj starý verklík (Ivan Krivosudský), ktorý sa veľmi sťažoval na ostatné, dosť jazyčnaté susedy... Či má verklík pravdu, alebo v skutočnosti sú ostatné predmety vo výklade skôr dobrými rozprávačmi a rozprávačkami príbehov, sa dozviete v rozprávkovej hre Čarovná viola. V našom vysielaní si ju budete môcť vypočuť po prvýkrát. Napísal ju srbský spisovateľ Božidar Timotijevič. V roku 1968 ju pre Československý rozhlas preložil Peter Čačko, ktorého týmto pozdravujeme do umeleckého neba, kedže nás nedávno opustil. Okrem toho, že prekladal detské hry, istý čas pôsobil aj ako riaditeľ detského domu umenia Bibiana v Bratislave.
Nabrúsené jazyky majú aj dve dievčatá - Margita a Besná (Viera Topinková a Zuzana Kronerová), dcéry vladyku (Gustáv Valach), žijúce neďaleko Váhu. Pyšné dievčatá si ubližujú navzájom, ale sú kruté aj k svojmu okoliu. Po Váhu zas putujú pltníci, ktorí si rieku veľmi vážia. Dievčatá, samozrejme, nie sú také úctivé... Ako sa im to vypomstí, sa dozviete v povesťovom príbehu Rudolfa Dobiáša a Metoda Krála Vrkoč Váhu.
Elena Čepčeková napísala rozprávku o jazere Striebornica. Na Uhrovskom hrade nevládne panovník, ale správca - zlý gróf Mikuláš (Ivan Rajniak). Správou ho poveril nebohý pán. Mikuláš však nechá jeho syna Janka (Ľubo Roman) pracovať ako sluhu. V údolí už dlhý čas každé ráno padá strieborná rosa. Ľudia si ju zbierajú a majú z nej úžitok. Gróf im to jedného dňa zakáže a prinúti ich striebornou rosou plniť jazero pre jeho pyšnú dcéru Rosanu (Zuzana Cigánová). Možno keby Rosana nebola taká istá ako jej otec a nemala aj krutý a nabrúsený jazyk, nebolo by sa stalo to, o čom sa viac dozviete v tomto príbehu. Hudbu pre zakliaty príbeh napísal Igor Bázlik.
Nezabudnite počúvať aj prvú časť rozprávkového seriálu Z poľovníckej kapsy. Dobrodružný príbeh o ujovi Bohdanovi, jeho horárni a vychádzkach do lesa, napísal Rudo Moric a v nasledujúcich týždňoch vám ho bude rozprávať Ivan Vojtek.
Môžu mať aj nepočujúce deti poriadne nabrúsený jazyk? V programe Čo by bolo, keby... sme počuli očami? vás presvedčíme, že to možné je. Predstavte si, že máte neposlušné ušká. Nie a nie vám preniesť zvuky z vášho okolia, až kým si nezapnete načúvací prístroj. Alebo dokonca nepočujú vôbec. Ako potom počúvať? Očami? A rozprávať? Rukami? Fascinujúci svet ticha vám predstaví nepočujúci chlapček Maťko Majtán (na obrázku), jeho počujúca mama a ich nepočujúca kamarátka Mirka. A kým nás budete počúvať, môžete sa z obrázku od Maťka naučiť, ako sa povedia tri slová v posunkovej reči. Reláciu pripravila naša redaktorka Rozália Vlasková.
Jano Rak (Marián Zednikovič) je veľký chytrák. Čítať nevie, ale aj tak si na jarmoku kúpil knihu. Má s ňou veľké plány. Vďaka nej zo seba spraví proroka, veštca a vôbec - veľkého pána. Zato jeho žena Zuza (Zuzana Kronerová) veľa bystrosti nepobrala, a tak ju Jano radšej schováva doma. Chodia za ním sedliaci aj veľkí páni, pretože prorok Rak vie každému vyveštiť a každý problém vyriešiť. Takto sa dostane až do zámku veľkomožnej panej (Elena Petrovická). Ako rozlúšti záhadu strateného prsteňa a ako si poradí s hlúposťou svojej ženy, sa dozviete v rozprávkovej hre Edity Čekovskej O prorokovi Rakovi. Napísala ju podľa ľudovej rozprávky zo zbierky Pavla Dobšinského a v skvelom rozhlasovom prevedení začujete aj hudbu Ivana Dubeckého.
Pinky Bum sa raz zobudil s nepríjemným pocitom, že je hladný. To je trapas, byť hladný hneď ráno! To sa ani nepatrí. Byť hladný, to je asi také nepríjemné, ako keď vám vylieza palec z ponožky. Alebo ako keď vám príde upomienka z knižnice... Takýto nabrúsený jazyk má Pinky Bum hneď zrána. A to ešte nevie, čo bude nasledovať, keď sa vyberie na trh. Pinky Bum a nehorázne zdraženie - tak sa volá štrnásta časť seriálu Daniela Heviera, ktorú vám opäť porozpráva sám autor.
Text: Rozália Vlasková a Veronika Dianišková
Ilustračné snímky: Peter Konečný, shutterstock.com, Daniel Hevier
