Týždne od Kataríny, teda od 25. novembra, až do Vianoc považovali naši predkovia za stridžie dni. Boli to, predsa len, najtmavšie dni v roku a tma vždy priťahovala temné sily. Na zimný slnovrat (21. decembra) začína slnko a svetlo drobnými krôčikmi víťaziť a dni sa konečne začínajú predlžovať a nie skracovať. Preto tento týždeň venujeme ježibabám, ježidedom a nedostatku slnka - teda tme.
„Bolo raz také čudné kráľovstvo, kde po noci vždy svitol deň a po dni nôcka padla, čierna ako noc. Na rozdiel od iných krajín bolo toto kráľovstvo chudobné a za noci svietila v ňom len jedna jediná pouličná lampa. Hompáľala sa približne nad prostriedkom kráľovstva, aby ako-tak spravodlivo svietila na všetkých." Viete si predstaviť tú galibu, keď lampa jedného dňa zmizla. Ukradol ju dvanásťhlavý šarkan Logopedos, aby v noci videl, čo sa mu sníva. Čo bolo ďalej, vám v Piatej nočnej Osmijankovej rozprávke - O veľmi vzácnej lampe - porozpráva Ctibor Filčík. Aj tento príbeh napísala, pravdaže, Krista Bendová a vy si ho môžete vypočuť ako prvú rozprávku vo vysielaní pre predškolákov.
Nadurdený chlapec Vasia sa vo štvrtej časti čítania z knihy Sofie Prokofievovej „A neodprosím" ocitne v lese. Jeho stopy zavial vietor, ktorý sa mu aj naďalej prihovára: „Vráť sa domov, Vasia! Nerozumný chlapec!" Lenže Vasia sa na svoju mamu stále hnevá a je odhodlaný nájsť si novú a lepšiu. V tom sa mu niekto prihovorí. Nebude to ježibaba ani ježidedo. Bude to ale poriadna falošnica, ktorej Vasia uverí, že by mohla byť jeho novou mamou... Ako prišiel Vasia do zimného lesa vám vo vysielaní pre najmenších porozpráva Karol Machata.
„Mali by sme Dominike kúpiť psíka," navrhla jedného dňa mamina. „Odkedy nemáme doma mravce, zdá sa mi akási smutná. A ja budem mať doma radšej jedného psa ako tisíc mravcov." „Máš pravdu," súhlasil tatino. „Dominika by sa iste potešila živému tvorovi. Plyšové, drevené a plastové zvieratká ju nezaujímajú. Musíme kúpiť psíka skôr, ako znova začne chovať mravce." Ešte stále máme na Juniore aj „Mesiac radostných príchodov". Potvrdí to aj tretia časť zo seriálu Petra Gajdošíka Zverinec na siedmom poschodí. Marián Geišberg vám vo vysielaní pre najmenších porozpráva epizódu Pes na siedmom poschodí.
Za siedmimi samoobsluhami, za siedmimi sídliskami, žil raz v jednom paneláku chlapec Dezider. Keď Dežko odišiel ráno do školy, panelák ostal sám. Až bolo čudné, že sa tak sám doma nebojí. Ale jedného dňa Dežko ochorel, a tak ostal doma. A stretol tam Ježibabu s dlhým nosom. Lenže tej ježibabe bolo treba pomôcť... Rozprávku vám v našej dvojhodinke pre najmenších vyrozpráva Zdena Gruberová a napísal ju pre vás Vladimír Bednár.
Stretli ste už niekedy strigu? Alebo zmoka? Alebo nejaké iné strašidlo? Veronika Dianišková sa spolu s vami a s Lovcami výletov vyberie za religionistkou Lenkou Horákovou, ktorá sa ľudí presne túto otázku pýtala a zisťovala, čo si myslia o strigách a ich čaroch. Program sa volá Lovci výletov - Čo ak stretnem strigu?
Ivan cárovič (Peter Mikulík) sníva o dievčine s neobyčajným menom Krása Nevídaná (Zdena Gruberová). A to ešte nevie, že aj Kráse Nevídanej sa sníva o ňom. Cárovič sa vyberie na ďalekú púť, aby svoj sen a lásku našiel. Ale do cesty sa mu postaví mnoho prekážok. Kým doputuje aj so svojou milou domov, stretne napríklad Babu Jagu (Eva Kristínová), obrátia sa proti nemu kamaráti zbojníci a jeho vyvolenú unesie Koščej Nesmrteľný... Rozhlasovú hru podľa slávnej hry ruského režiséra, dramaturga a bábkoherca Jevgenija Speranského v roku 1962 napísala Elena Antalová. Scénickú hudbu zložil Ivan Parík. Príbeh vychádza z ruskej ľudovej rozprávky.
Dievčina (Tatiana Hrivnáková) sa jednej noci zatúla medzi víly. Nechtiac sa im ukáže a ony ju zakľajú tak, že medzi ľuďmi sa už môže objaviť len ako srna. Na dievčinu sa mení len v noci. Raz sa však do lesa vypraví mládenec (Ľubo Roman), ktorý dievčinu - srnu pri poľovačke zraní. Neskôr zistí, kto sa pod touto podobou skrýva a pokúsi sa ju vyslobodiť... Či sa mu podarí nájsť Polnočný kvet, sa dozviete v rozprávkovej hre Boženy Čahojovej-Bernátovej.
Padol súmrak, nastal Štedrý večer a v rodine Marienky (Anna Bučinská) a jej bračeka Frica (Ľubo Barák) sa všetci tešili z Vianoc. K Ocieľkovcom prišiel na návštevu aj ujo Drozdík (Slavo Drozd). Priniesol deťom vlastnoručne urobený zámok plný panstva. Tí panáčikovia sa naozaj pohybovali. Ale Marienke sa aj tak najviac zapáčil obyčajný luskáčik na orechy. Vlastne to bol neobyčajný Luskáčik (Ivan Krajíček) v tvare farebného vojačika. Keď sa ľudia aj hračky uložili spať, stalo sa niečo neuveriteľné. Figúrky ožili, objavila sa myšacia armáda a najmä Myšací kráľ (Karol Skovay), ktorý chcel Luskáčika zahubiť... Rozprávkovú hru Luskáčik a Myšací kráľ napísal Michal Príbus. Ale najskôr, v roku 1816 pred Vianocami, napísal tento príbeh nemecký spisovateľ Ernst Theodor Amadeus Hoffmann pre deti svojho priateľa - Fritza a Marie Hitzigovcov. O 76 rokov neskôr vytvoril ruský skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij svetoznámy balet „Luskáčik".
Svetovládny rytier bol velikán medzi rytiermi, ako už jeho meno napovedá. Ale aj takí raz musia odložiť svoje poslanie. A tak sa aj svetovládny rytier (Gustáv Valach) musel poobzerať po svojom nástupcovi. Každému z troch kráľových (Elo Romančík) synov (Ľubomír Paulovič, Peter Rúfus, Miroslav Noga) venoval ročný pobyt na svojom zámku, aby ich jednak niečomu priučil a (o čom kráľ nevedel), aby si vybral svojho nástupcu. To sa stalo v prvej polovici príbehu. V tej druhej sa objavia aj strigy a strigôň a súboj o princeznú na život a na smrť... Slovenskú ľudovú rozprávku zdramatizovala Magda Matuštíková.
Jedna krásne mrazivá rozprávka k nám priletela až z ďalekej Kamčatky od jej pôvodných obyvateľov - Koriakov. Dvaja kamaráti, Slnko (Leopold Haverl) a Havran Socholylan (Dušan Jamrich) majú spoločný cieľ. Je ním ľadový dom, v ktorom žije Severova dcéra (Zuzana Kocúriková). Lenže otec Sever (Karol Machata) ju veľmi prísne stráži. Legendu o vzniku polárnej noci a polárneho dňa a veľký príbeh priateľstva podľa prekladu Márie Ďuríčkovej zdramatizoval Mikuláš Fehér. Severova dcéra patrí medzi naše obľúbené príbehy a ukrýva v sebe veľa ľudových predstáv z ďalekého severovýchodu.
To sa už nedá vydržať. Od rána všade samé Vianoce. Pinky Bum sa rozhodol, že bude štrajkovať. Nech sa všetci naháňajú za darčekmi, on bude bez Vianoc. Ani vianočný stromček si nekúpi. Ani jeden vianočný program nebude sledovať. Potom prišiel Štedrý deň a Štedrý večer. Všade samé svetielka. Pinky Bum teda nezapálil ani sviečočku. Ale čo robiť v tmavom byte a sám? Vybral sa teda von. A viac už vám rozpovie Daniel Hevier vo svojom príbehu Pinky Bum a samé Vianoce.
Obdobie adventu poznáme aj ako „stridžie dni". Takže okrem čakania na Vianoce môžeme najtmavšie a najstrašidelnejšie dni v roku stráviť aj pri všakovakých ľudových zvykoch. Nezvyčajné zvyky - Stridžie dni - v predposlednej časti seriálu z cyklu Život v príbehu sa opäť stretnete s dvojčatami na prázdninách. Stará mama (Ľudmila Mandžárová) a denník starého otca (Martin Kaprálik) rozpovedia Terezke (Ema Mercová) a Samkovi (Richard Labuda), ako to kedysi vyzeralo počas stridžích dní. A príde aj gazda (Laco Kerata), ktorému strigy robili vždy najväčšiu šarapatu. Hru pre deti napísal na námet Veroniky Renčkovej Ľuboš Machaj.
Text: Rozália Vlasková, Veronika Dianišková
Ilustračné snímky: shutterstock.com, pixabay.com
