Tento týždeň sa budeme túlať po zámockých hradbách, opustených panstvách a chladných hradoch a s otvorenými ústami počúvať o starovekých legendách a príbehoch z čias kráľov a princezien. Dostaneme sa na veterný hrad i do čokoládovej krajiny, nazrieme za belasú skalu, spoznáme tajomné bytosti a rozprávka múdrej Šahrazád nás prenesie až do ďalekého orientu. Veď počúvajte...
Kto iný by napísal krajšie povesti z Bratislavy a jej okolia než pani spisovateľka Mária Ďuríčková? A aké by to už boli bratislavské povesti, keby medzi nimi chýbala Rozprávka spod bratislavského hradu? Bude o hradnej panej Júlii, ktorá sa z ničoho nič ráno zobudí. Na tom by ešte nebolo nič zvláštne, lenže nebola to len taká obyčajná noc. Zrazu sa totiž celkom stratili hviezdy aj Mesiac a všeličo v kráľovstve sa porozbíjalo... Kto túto záhadu na hrade napokon vyrieši, to vám už v našej dvojhodinke pre škôlkarov a škôlkarky vyrozpráva Karol Machata. A pozor, túto rozprávku ste v našom vysielaní ešte nepočuli, tak si ju nenechajte ujsť!
Bol raz jeden tučný kráľ. A nebol len tučný, ale aj poriadne zlý. Väznil svojich sluhov na zámku, aby sa nik nedozvedel, aký je tučný. A veru by sa to ani nebol nik dozvedel, nebyť jedného múdreho vtáčika letáčika. O tom, ako vtáčik kráľa prekabátil, sa dozviete v rozprávke Tučný kráľ a vtáčik letáčik, ktorú podľa arabskej ľudovej rozprávky napísal Štefan Moravčík. V dvojhodinke pre najmenších vám príbeh vyrozpráva Michal Dočolomanský.
Aj Osmijanko sa ocitne, čo sa nestáva príliš často, na hrade. Pri príležitosti našich 10. narodenín sme pred týždňom z rozhlasového archívu vytiahli Osmijankove rozprávky o zázračných krajinách. Po prvom dobrodružstve v načisto obrátenej krajine, vám Ctibor Filčík porozpráva O načisto čokoládovej krajine. A načisto takýto bude aj spomínaný hrad - velikánska tmavohnedá torta. Namiesto vežičiek má biele cukrové ruže a okolo nich nápis „Blahoželáme k narodeninám." A do tejto narodeninovej torty vtiahnu Osmijanka a Osmidunča čokoládoví policajti, tvrdí chlapci vyrobení z tej najtuhšej čokolády na varenie. A viac už vám neprezradíme, veď sa všetko dozviete vo vysielaní pre najmenších v rozprávke Kristy Bendovej.
Žila raz jedna vdova a jediným jej pokladom bola dcéra Dorka. Do dobrej dievčiny sa zahľadel syn bohatého pána z kaštieľa. Jankov otec však synovej láske neprial a chcel ho do sveta vypraviť, aby na svoju milú zabudol. Raz, keď otec syna pre Dorku veľmi hrešil, vybrali sa Janko s Dorkou za múdrou vedomkyňou po dobrú radu... Či sa im podarí svoju lásku ochrániť a ako im v tom pomôže Kvietok z veterného hradu, vám v príbehu Eleny Chmelovej vyrozpráva Viera Strnisková.
Tento týždeň sa Veronika Dianišková spolu s Evkou Sajanovou vyberú loviť výlety, a to priamo do Šášovského Podhradia. Či tam ešte nájdu hradných pánov a panie, kto je to kastelán a aké čarodejné bytosti sa po hrade Šášov kedysi potulovali, vám vyrozpráva ich hosť Rastislav Uhrovič v programe Lovci výletov: O baníkoch, permoníkoch a kastelánoch.
Boli raz princezné - sestry, ktoré ich kráľovskí rodičia prikázali strážiť v hrade ako oko v hlave. Nič na tom svete im nechýbalo, akurát pod šíre nebo nemohli vyjsť. Jedného dňa, keď kráľ s kráľovnou kamsi odídu, pestúnka sa už nevydrží pozerať na zatvorené dievčatá. Pustí ich na čerstvý vzduch, lenže v tom sa k nim priblíži mrak a unesie ich preč... Rozprávkovú hru Tri princezné v belasej skale na motívy severských rozprávok napísala Helena Križanová-Brindzová.
Tento týždeň sa na všelijaké hrady vyberieme aj v našom programe Čo by bolo, keby... som bol slon Soliman? Vraj, čo má s hradmi spoločné nejaký slon? A prečo nie jeden hrad, ale hneď niekoľko? Slon Soliman bol totiž veľký cestovateľ. Zo Srí Lanky sa doplavil k portugalskému kráľovi. Ten ho daroval arcivojvodovi Maximiliánovi II. Z neho sa však mal stať uhorský kráľ - prvý korunovaný v Bratislave. Preto sa z Portugalska musel vydať do Uhorska, pravdaže aj so svojím slonom Solimanom. Toto nie je vymyslený príbeh. Fantastické životné dobrodružstvo cejlónskeho slona vyrozprával Rozálii Vlaskovej Michal Bada z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. A deti zo Základnej školy Milana Rastislava Štefánika v Bratislave sa zamysleli nad tým, aké dary by kráľovi venovali ony. V programe začujete aj dve rozprávky o slonoch, slonie pesničky, ozajstné slony a dokonca aj tradičnú srílanskú hudbu, tak si ho nenechajte ujsť!
Zvolenský zámok aj vígľašský salaš navštívime v rozprávkovej hre Ivana Izakoviča Fujarôčka moja. Najskôr sa ale ocitneme v nepríjemnej situácii. Na kráľovskom koči, v ktorom sa práve vezie kráľovská dcérenka Margarétka (Zuzana Kronerová), sa zlomilo koleso. Princezná je sklamaná, dvorná dáma (Naďa Kotršová) nervózna a minister (Karol Machata) nevie, ako nepríjemnosť vyriešiť a dámam ulahodiť. Keď tu zrazu princezná začuje lahodné zvuky ovčích zvoncov a fujary. Nič sa nedá robiť, celá delegácia musí nasledovať princeznú až do koliby, ktorej kraľuje valach Mišo (Ľubo Roman). Margarétka sa doňho ihneď zahľadí aj započúva, a keď kráľovský otec (Jozef Kroner) vyhlási súťaž o ruku princeznej, Mišo na nej nesmie chýbať. Tento veselý príbeh, v ktorom sa trošku spieva aj hrá (najmä na fujare), si na Juniore vypočujete úplne po prvý raz.
Bola raz jedna macocha, ktorá mala pastorkyňu. Dievča bolo dobré a pracovité, iba jednu vec na svete neznieslo - kolovrátok a vreteno. Skrátka, neznášalo pradenie. Keď ju raz macocha bila za jej nevôľu priasť, viezla sa okolo chalupy kráľovná. Vystúpila z koča a hneď vyzvedala, prečo macocha dievča buchnátuje, bolo jej ho ľúto. Macoche nič lepšie nenapadlo povedať než to, že pastorkyňa by len a len priadla, akoby inej roboty v chalupe nebolo. Kráľovná sa veľmi potešila a zaraz si vzala dievčinu na zámok, aby jej spriadla všetok ľan. Kto dievčine pomôže v tomto ukrutnom trápení? Tri priadky, tri staré ženy s veľkou gambou, veľkým palcom a veľkou nohou. Vtipnú slovenskú ľudovú rozprávku upravil Ondrej Sliacky a rozpovie vám ju Richard Stanke.
Aj v arabskom svete stoja hrady, zámky a paláce. A pri rozhlasovej výprave do Orientu nepotrebujete ani len rúško. Tak poďme na to. Princ Ardašír z mesta Širáz (Jozef Holec), zúfalo zaľúbený do princeznej Hajátannufús z ríše Yaman (Zuzana Tlučková), stojí pred ťažkou úlohou. Rozhodol sa docieliť, aby princezná prestala nenávidieť mužov. Ba čo viac, aby sa aj ona zaľúbila doňho. Cieľ to bol nanajvýš trúfalý a bez pomoci princezninej láskavej pestúnky (Mária Prechovská) by bol aj úplne neuskutočniteľný. Príbeh O Ardašírovi a krásnej Hajátannufús je jedným z tých, ktorým si múdra Šahrazád zachránila život v orientálnej zbierke rozprávok „Tisíc a jedna noc". Rozhlasovú podobu dal arabskej ľudovej rozprávke Ondrej Sliacky.
Autorky scenára: Veronika Dianišková a Rozália Vlasková
Ilustrácie: shutterstock.com, pixabay.com, unsplash.com, Miroslav Cipár, wikipedia.org.
