Strastiplný týždeň a 140. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika

Strastiplný týždeň a 140. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika

21. júla v roku 1880 sa narodil Milan Rastislav Štefánik. 21. júla v roku 2020 si teda pripomíname 140. výročie narodenia človeka, ktorý má snáď v každom našom meste svoju ulicu, sochu či inštitúciu, ktorá nesie jeho meno. Zánik Rakúsko-Uhorska, vznik Československa a prvá svetová vojna boli veľmi dôležitými udalosťami a Milan Rastislav Štefánik bol ich účastníkom. Ale kým sa stal slávnym hrdinom, aj on mal svoju mladosť, sny a študentské roky. Viete napríklad, čo vyštudoval M. R. Štefánik? Astronómiu. A presne o tomto období jeho strastiplného života bude aj hra Jozefa Repka Oči plné hviezd. V našom príbehu si slávneho generála, pilota, astronóma, fotografa, diplomata, dobrodruha a svetobežníka v jednej osobe zahrá Martin Mňahončák.

Milan_Rastislav_Štefánik.jpg

Začalo sa to tak, že jedna mama sa rozhodla napiecť tvarohové buchty. Cesto vymiesila, sladkým tvarohom naplnila, buchtičky do pekáča naukladala, ale osem buchiet zvýšilo. A tak sa piekli v kastróliku spolu s tými, ktoré sa nafukovali a ružoveli v pekáči. Lenže osem buchiet v kastróle považovali takéto pečenie za obrovskú krivdu a rozhodli sa utiecť hneď, ako to bude možné. A tak vznikla Osmijankova šiesta sladká rozprávka - O utečených tvarohových buchtičkách. Aký osud a aké dobrodružstvá na voňavé a chutné buchtičky v šírom svete čakali, vám v rozprávke Kristy Bendovej a v našom vysielaní pre najmenších porozpráva Ctibor Filčík.

osmi.jpg

Na začiatku príbehu bol Guľko Bombuľko (Lucia Jašková) červenou rukavicou. Lenže čo s jednou rukavicou, keď má každý ruky dve? Nuž, stačí potiahnuť na správnom mieste a z rukavice je dlhý motúzik a z neho zas klbko vlny. Červené klbko sa pekne gúľa a je aj poriadne zvedavé, a tak sa ocitne na gazdovskom dvore. Žije tam veľa zvieratiek, ktoré nového kamaráta vďačne prijmú, ale, ako to už býva, objavia sa aj neprajníci. Príbeh o tom, ako sa Guľko Bombuľko takmer celý rozdal, zdramatizoval Peter Palik podľa knihy Márie Ďuríčkovej. Nájdete ho v našom vysielaní pre najmenších.

gulko.jpg

Veľa strastí zažije aj jedna jabloň, pretože v ďalšej Ententýnovej rozprávke jej bude veru poriadna zima. Ententýn sedí vo svojom domčeku a pije čaj, keď začuje, ako niekto kýchne. A ešte raz. A znovu. Rozprávač príde na to, že kýchanie sa ukrýva kdesi v komore. A keď tam nazrie, zistí, že to kýchajú jablká z prechladnutej jablone. Vraj sa doteraz nevyliečila... Či sa Ententýnovi, ktorému tentokrát požičal hlas Karol Machata, podarí vyliečiť jabloň, to sa dozviete v našej dvojhodinke pre škôlkarov a škôlkarky. Príbeh sa volá, ako inak, O tom, ako bolo jabloni zima.

jablon.clanok.jpg

Bol raz jeden kohútik Albert. Bol iba nováčikom medzi kohútmi. Ešte nikdy nebudil svet svojím „kikirikí". Jedného dňa si ho zavolal starší kohút Karolman, gazda dvora. Vysvetlil mu, ako má ráno kikiríkať. A tak sa Albert rozhodol, že k povinnostiam treba pristupovať vážne a že musí ísť skoro spať. Ale vedeli by ste zaspať, ak by vás ráno čakala taká dôležitá úloha? Kohútik prežíval poriadne strasti, sen mu nie a nie sadnúť na viečka. Nuž, a keď sa mu to napokon podarilo... Ale viac vám už neprezradíme my tu a teraz, pretože vám to vyrozpráva Marián Geišberg v Buvirozprávke o kohútikovi. Uspávanku k buvirozprávke vymyslela, aj vám ju zaspieva a zahrá, Soňa Horňáková. Rozprávku napísal Daniel Hevier.

rooster-in-the-basket-4416134_960_720.jpg

Bol raz jeden pán spisovateľ z Čiech, Václav Čtvrtek, a jeho rozprávka o tom, Ako medveď varil lekvár. Ale veru ho trochu čudne varil. Dával doň šišky a všeličo iné, čo na strome našiel. Napokon ten lekvár vyzeral ako smola. Ako sa s takýmito strasťami medveď a jeho kamaráti vyrovnajú a či sa im podarí ochutnať naozajstný lekvár, to vám vo vysielaní pre najmenších vyrozpráva Boris Farkaš.

macik.promo.jpg

Kačka bola nafukovačka ako každá iná. Volala sa Katarína, ale všetci ju mali radi, a preto hovorili „naša Kačka". Do skrine prišla na Vianoce ako darček pre Miška. Keď sa jedného letného dňa spolu konečne plavili doďaleka, nahnevala sa Kačka - nafukovačka na plachetnicu a premýšľala, ako by si našla seberovnú spoločnosť. Pretože, a to treba zdôrazniť, Kačka bola poriadne nafúkaná nafukovačka. Pozrela sa teda nad hlavu a zbadala oblaky. To je ono! Pomyslela si a rozhodla sa stať „oblohovým plavidlom". Podarí sa jej to? O tom vám v rozprávke Petra Bera porozpráva Ľudmila Mandžárová.

kacka.clanok.jpg

V jednom dome na polici ožívajú veci. Ožíva gumová baletka Mimi (Eva Kvietiková) a ožije aj gumový panáčik Toto (Ľubo Roman), ktorý chce tanečnicu premaľovať. Ostatné hračky sa mu vysmievajú, a preto sa panáčik schová do vrecka na plášti svojej pani Elky. Nájde tam ametystový prsteň a ukradne jej ho. Rozprávku Ukradnutý prsteň si v našom vysielaní vypočujete po prvýkrát, pretože až tento týždeň sme ju vylovili z rozhlasového archívu. Podľa rozprávky bulharského spisovateľa Ivana Ostrikova príbeh pre rozhlas napísala Viera Protušová,

Vysoko v Jizerských horách, kam ľudská noha nezablúdi, stojí palác. V ňom kedysi vládol kráľ netopierov (Vlado Müller). Vládol dlho a múdro. Jedného dňa daroval svojmu synovi - princovi (Ivo Gogál) čarovný plášť, na ktorom sa ligotali hviezdy. Práve po tých hviezdach zatúžila pyšná a krutá pani z Frýdlandu (Zuzana Frenglová). Netopierí princ sa do nej zaľúbi, ale jeho vyvolená nemá veru dobré srdce... Či sa netopieriemu princovi podarí uchrániť kráľovský plášť a hviezdy, to vám už rozpovedia hrdinovia príbehu českej autorky Aleny Riegerovej Kráľ netopierov.

neto.clanok.jpg

Poriadne strastiplný čas zažijú aj Old Shatterhand (Michal Dočolomanský), Winnetou (Dušan Jamrich), Hobble Frank (Karol Machata), Sidling Bob (Slávo Záhradník) a ich priatelia, keď sa budú snažiť vypátrať zlých supov, teda banditov, ktorí sa potulujú po púšti Llano Estacado, V tomto dobrodružstve im pomáha tajomný duch. Práve po ňom nazval Karl May svoj slávny román - Duch Llana Estacada. Rozhlasovú hru podľa tohto príbehu pre rozhlas napísal Ladislav Hyža. Tento týždeň si v našej dobrodružnej dvojhodinke vypočujete druhú, záverečnú časť príbehu.

duch.jpg

Nové cestovateľské „Čo by bolo, keby..." vás na vlnách Tichého oceánu odplaví do juhoamerickej krajiny, ktorá má veľmi zvláštny tvar aj podnebie. A napokon aj názov. Čile vyzerá na mape ako taký špagátik. Dlhá a úzka krajina sa tiahne z horúceho severu na ľadovo chladný juh pozdĺž Južného Pacifiku. Veľký kus Čile zaberá územie so zvláštnym menom - Patagónia, ktoré sa veru oplatí objavovať. Program Čo by bolo, keby... som bol v Patagónii? pripravila naša redaktorka Veronika Dianišková a v našom vysielaní ho nájdete od piatku.

pingu.jpg

Ferdinand Raimund bol slávny rakúsky dramatik a divadelný herec prvej polovice 19. storočia. V roku 1826 napísal divadelnú hru, ktorú si u nás môžete vypočuť v rozhlasovej úprave. Strastí si v nej užije veru každá jedna postava. Najskôr víla Lakrimóza (Eva Pavlíková) - zo vzdušného zámku sa spustila na zem, kde sa zaľúbila do povrazolezca. Z veľkej lásky sa zrodila dcéra Lotka (Zuzana Kapráliková), ale spoločné šťastie netrvalo dlho. Komediant jedného dňa spadol z lana a polosirota Lotka prišla vzápätí, pre kliatbu kráľovnej víl, aj o svoju mamu. Kráľovná víl jej prisúdila život na zemi a v chudobe. Kliatba padne, len ak sa dievča do svojho osemnásteho roku vydá za takého, čo bude rovnako chudobný. Lenže na scénu prichádza Tofan, mocné knieža žlče (Marián Zednikovič), aby sa z chudobného pestúna Lotky - Fortunáta Korienka (Dušan Tarageľ) - stal Sedliak milionár. Príbeh je trošku zamotaný a bude ešte viac. Rozuzlenie nájdete v hre, ktorú preložil a upravil Ľudovít Petraško.

Autorky scenára: Varonika Dianišková a Rozália Vlasková

Ilustračné snímky: wikipedia.org., pixabay.com, unsplash.com

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame