Skôr, než spoznáte všetkých kamenných hrdinov, kamienky na poli i na ceste, kamenné domy aj kvety, máme pre vás celkom nové Čo by bolo, keby.Premýšľali ste niekedy nad tým, Čo by bolo, keby... nebola elektrina? Možno vás prekvapí, že odpoveďou nie je to, že by sme nemali umelé osvetlenie, smartfóny, chladničky či rádiá, ale najmä - neboli by sme ani my. Kde všade sa elektrina skrýva, na čo slúži a aké vzrušujúce sú dejiny priemyselnej elektriny, sa dozviete v programe Rozálie Vlaskovej. Pozvanie do nášho výmyselníckeho štúdia prijal Richard Balogh z Ústavu automobilovej mechatroniky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. O čo zložitejšie vyzerá názov jeho pracoviska, o to zaujímavejšie bude jeho rozprávanie.
Bol raz jeden odvážny mládenec, ktorý neušiel ani pred sedembohatým kupcom. A ten ho za jeho odvahu na druhé ráno do prístavu zavolal. Sadli spolu na loď a pustili sa na šíre more. Plavili sa a plavili, až prišli k ostrovu, na ktorom sa vynímal zlatý palác. V tom paláci bývala krásna dcéra sedembohatého kupca, a pretože sa jej mládenec zapáčil, darovala mu kremeň a kresadlo. Keď sa kupec na druhý deň vypravil s hlavným hrdinom k Zlatému vrchu, dary jeho milej sa mu zišli... Ruskú ľudovú rozprávku Zlatý vrch vám v našej dvojhodinke pre škôlkarov a škôlkarky vyrozpráva Elo Romančík.
Na jednom salaši bačovali dvaja bačovia. Volali sa Jano a Juro. Jedného dňa sa Jano do hory vybral a vyplašený sa vrátil do koliby. Uvidel vraj klbko hadov, ktoré boli do seba zakrútené. Keď to Jano Jurovi vyrozprával, utekali tam obaja pozrieť sa, čo to tie hady pri kameni stvárali... Ak neviete, čo to znamená, keď hady kameň dujú, vypočujte si slovenskú ľudovú rozprávku Hadí kameň. Rozpovie vám ju Jozef Kroner. Aj túto rozprávku sme zaradili do dvojhodinky pre tých z vás, ktorí ešte nechodia do školy.
Hory a pohoria sú známe tým, že bývajú samá skala a kameň. Lenže Druhá sladká Osmijankova rozprávka bude o celkom inej, O šľahačkovej hore. Keby len obyčajnej šľahačkovej... Táto šľahačka bude z kondenzovaného mlieka. A vyčaruje ju ohromný dvanásťhlavý drak, ktorý unesie princeznú Hortenziu. V tejto hore ju uväzní a čaká, kedy sladká princeznička povie drakovi svoje „áno". Povie, nepovie? Zachráni ju niekto? Prezradí vám to Ctibor Filčík v rozprávke Kristy Bendovej vo vysielaní pre najmenších.
Bola raz jedna poľná myška, volala sa pani Cecília Cupkajová. Bývala v krásnom brlohu vo svahu zarastenom kriačinami. Bol to veľmi zvláštny príbytok. Dlhokánske chodby vyhĺbené do piesčitej pôdy medzi koreňmi kríkov. Pani Cupkajová bola veľmi čistotná a poriadkumilovná. Každý deň utierala prach a zametala dlážky v celom dome. Niekedy našla v záhybe chodby zablúdeného chrobáka. Lenže jedného dňa našla aj čosi iné a to ju poriadne popudilo. Čo to bolo, sa dozviete v rozprávke Beatrix Potterovej O poriadnej myške. Vyrozpráva vám ju Emília Vášáryová v našom vysielaní pre najmenších.
„Lucka je dievčatko, lebo nijaký chlapec sa nevolá Lucka. Peťko a Paľko sú jej bratia a sú to celkom isto chlapci, lebo nijaké dievčatká sa nevolajú Peťko a Paľko. Peťko a Paľko sú dvojčence. Stále sú spolu a je im veselo. Keď sa Lucka chce s nimi hrať, Peťko ju okríkne: „Choď preč!" „Prečo?" spýta sa Lucka. „Lebo si dievčisko," povie Paľko, „a S dievčiskom sa nehráme!" Teraz už určite viete, z ktorej knihy nám Lucia Hurajová bude tri týždne čítať vo vysielaní pre najmenších. Napísala ju Nataša Tanská, autorka slávnych kocúrikov - Pufa a Mufa.
Bolo raz veľké mesto, v ktorom žili aj sestry Belaviak a Ľubičaj. Široko-ďaleko sa o nich hovorilo ako o krásaviciach z kamenného domu. Veľa pytačov sa uchádzalo o ruku sestier, ale ani jeden nedokázal splniť úlohu, ktorú sestry vymysleli. Až kým... Rómsku rozprávku Nevesty z kamenného domu vám vyrozpráva Mária Prechovská. Príbeh pochádza zo zbierky Milana Húževku „Čarokrásna Ruca".
Slnko a Mesiac sa jedného dňa začali po oblohe naháňať. Keď vyšlo Slnko, pracovití ľudia robili. A keď vyšiel Mesiac, kremienkom iskru vykúzlili, do plamienkov hľadeli, rozprávky si rozprávali. Jedna z nich bola o tom, ako sa jeden starček (Vladimír Kostovič) vybral Sedembohatú zem hľadať. O sedem dní sa jeho dcéra Marja (Zuzana Tlučková) vydá za ním. A ako ho nenájde? Nuž, starček celý čas za sebou po ceste kamienky - kremienky rozhadzuje... Lenže stratí sa Marja a stratí sa aj starček. Starenka (Viera Strnisková) sama doma smúti, keď tu zrazu z jedného kremienka vyrastie chlapček, z chlapčeka chlap a z neho Bohatier Kremienok (Boris Farkaš). Hneď ako Kremienok zistí, že s jeho sestrou a otcom je zle-nedobre, vyberie sa ich hľadať. Ruskú ľudovú rozprávku preložila Mária Ďuríčková. Potom prišiel šikovný scenárista, rozhlasový redaktor a spisovateľ - Ján Uličiansky - a príbeh premenil na rozprávkovú hru plnú čarovných chvíľ a krásnych pesničiek. A s tými mu zas pomohol hudobný skladateľ Karol Filipovič.
Dávno, pradávno vládol jeden múdry a vľúdny kráľ. Volal sa Ambanor. Keď sa rozhodol nevestu hľadať, vymyslel pre všetky dievčatá úlohu. Musia mu vraj zraziť z hlavy korunu jablkom. Žiadnej z pozvaných dievčin sa to nepodarilo, ale v poslednej chvíli sa z krovia vynorila ešte jedna dievčina... Viac vám už rozpovie Viera Bálinthová v arménskom ľudovom príbehu Rozprávka o kráľovi Ambanorovi a dievčine s diamantovým jablkom.
„Kriváň - zhrbený, ohnutý, skalný štít. A predsa akosi nástojčivo priťahuje pohľady. Akoby sa z jeho podoby dala vytušiť zabudnutá hrdosť i niekdajšia výnimočná krása. Veruže kedysi býval najdriečnejší spomedzi skalných obrov. Vysoký, rovný, urastený vypínal sa k oblohe, akoby ju podopieral svojou silou a nezlomnou vôľou. Aj sa volal inak ako dnes - Driečny. To však bolo naozaj veľmi dávno. Pred tisícročiami, keď boli tatranské štíty podobné ľuďom a aj srdcia kamenných obrov a obrýň bili azda rovnako ako srdcia ľudské. Nebola im cudzia nenávisť, ale ani láska..." Takto sa začína monumentálny príbeh Srdcia tatranských obrov, v ktorom Anton Marec a Rudolf Dobiáš ukryli povesť o tom, ako sa z tatranských obrov stali nehybné skaly. Všetko sa dozviete v jednom z najkrajších povesťových príbehov nášho rozhlasového archívu.
Jeden mladý muž (Ľubo Roman) so svojou mladou ženou (Viera Topinková) sa nasťahovali do chudobnej chalúpky v akejsi zvláštnej dedine. Mladucha sa teší, že žijú pod krásnou horou Trihorou a predstavuje si šťastný život, čo ich na novom mieste čaká. Netuší, že v tejto dedine sú domy lacné preto, že tam nikto nevie žiť. Jej muž však čoskoro stretne starčeka (Jozef Kroner), jediného obyvateľa tohto miesta, a ten mu povie všetko o hore Trihore (Viera Hladká), o Kamennom kráľovi (Vlado Müller) i Kamennej kráľovnej (Zdena Gruberová). Kamenné kráľovstvo, rozprávkovú hru o tom, že všeličo možno premeniť na kameň, ale nie šťastie a túžbu po slobode, napísal Rudolf Dobiáš.
Kamenný kvet nedá spávať šikovnému a smelému Danilovi (Boris Farkaš). Ako učeň sa dostane k večne namosúrenému, ale v srdci dobrému Ignatijovi (Gustáv Valach), ktorý ho naučí vysekávať z malachitu všemožné šperky a ozdoby. Ignatij Danila varuje, že ten, kto v horách stretne horskú kráľovnú (Emília Vášáryová) a uvidí kamenný kvet, nebude mať už nikdy pokoja. Danilo dovtedy o zvláštnom kvietku z drahokamov nepočul, ale akonáhle sa o ňom dozvedel, starcove varovanie sa mu stalo návodom. Čo mládenca v tajomných horách čaká, sa dozviete v rozprávkovej hre na motívy príbehu Pavla Petroviča Bažova. Rozprávku pre rozhlas zdramatizovala Emília Drugová a scénickú hudbu zložil Igor Bázlik.
Scenár: Rozália Vlasková a Veronika Dianišková
llustrácia: Božena Plocháňová, Beatrix Potter, Renáta Vlachová, Karol Ondreička, Imrich Polakovič, Mária Želibská, pixabay.com
