Jeden z najobľúbenejších svetových dní - Deň Zeme - nás zastihol v období výnimočného sucha. Naša krajina je smädná už od začiatku marca. Význam zelene, vlahy a tieňa sa nám nástojčivo pripomenul už niekoľko mesiacov pred letnými prázdninami. A tak sa v týždni, v ktorom slávime Deň zeme, cez naše príbehy symbolicky poďakujeme aj tôni a príjemne vlhkým a chladivým miestam, ktoré nám Zem ponúka a zároveň zveruje do ochrany a opatery.
Putovanie krajinou Trpaslúšikov a Rozprávanie o domčeku Trpaslúšikov - tak sa volajú dve rozprávky o ujovi redaktorovi, ktorý sa jedného dňa vyberie do lesa, kde chce loviť nočné zvuky, aby si ich potom mohol púšťať. Okrem zvukov však stretne aj trpaslúšikov, ktorí ho privedú do svojho zázračného sveta. Čarovný hudobný príbeh napísal Juraj Hatrík a my vám ho pustíme v našej dvojhodinke pre najmenších.
Bol raz jeden baník, ktorý sa dlho mocoval so žilou, ale zárobok mal stále nanič. Jedného dňa si okolo obeda celý uznojený sadol a vytiahol z kešene pagáč. Zrazu šuchot sem - šuchot tam, a už aj pred ním sedí mužíček - trpaslíček. Baník sa nečakaného hosťa nenaľakal, lebo vedel, že je to dobrý duch baníkov. Ako toto dobrodružstvo dopadlo, vám v dvojhodinke pre najmenších vyrozpráva Karol Machata. Príbeh zo zbierky Miroslava Antona Husku sa volá Chudobný baník a my ho tento týždeň v Rádiu Junior odvysielame po prvýkrát, pretože sme ho až teraz vylovili z rozhlasového archívu.
Aj Zámoček je rozprávka pre našich najmenších poslucháčov. Prenesie nás do veľkého starého dubu, v ktorom všeličo žije a všeličo aj dubasí, poďobkáva a mláďatká vychováva. Najskôr malý vtáčik, potom väčší, neskôr veverička, kuna, včely... Dub práchnivie a diera v „zámočku" sa zväčšuje. Ako v lese vyzerá kolobeh života a aký užitočný je starý práchnivý strom, sa dozviete v zľahka veršovanej rozprávke ruského spisovateľa Vitalija Biankiho a z úst muža mnohých hlasov - Borisa Farkaša.
Osmijankova séria ôsmich podvodných rozprávok sa tento týždeň skončí príbehom O skoro utopenej päťke. Sám Osmijanko tento príbeh nazval „nepoučnou rozprávkou" a dovolil si ju v roku 1967 vyrozprávať len preto, že už sa blížili letné prázdniny. Ale keďže tento rok sa päťky rozdávať nebudú, rozprávku o nešťastnej pätorke a jej podobne nešťastných majiteľoch, žiakoch, si môžeme vypočuť už v apríli. Príbeh známky, ktorá už viac nechcela žiť, vymyslela Krista Bendová a vo vysielaní pre najmenších vám ho rozpovie Ctibor Filčík.
V rozprávkach Vlada Bednára niekedy neviete, kde sa končí ozajstný príbeh a začína sa fantázia autora. Také sú aj rozprávky zo seriálu Moje najmilovanejšie zvieratá. V jeho druhej časti autor dostane nového spolubývajúceho. Vnúti mu ho na trhu jeho kamarát - malé sivé klbko s veľkými ušami. Zo zajaca sa vykľuje zaujímavý spoločník. Porozpráva vám o tom vo vysielaní pre najmenších Karol Machata v príbehu O televíznom zajacovi.
O matke prírode sa často hovorí, ale pravdepodobne nikto z nás si ju nevie úplne presne predstaviť. My vám jednu predstavu ponúkneme. Matka príroda (Viera Strnisková) je staršia žena oblečená vo farbách zeme a práve v tejto chvíli trpí, lebo jej kvetovanú zásteru privalil veľký balvan. Tú zásteru nemožno len tak vyšklbnúť, pretože sa nesmie poškodiť. Ale to už je úloha pre Hanu (Anna Bučinská) a Lili (Nataša Gräffingerová). Lebo hoci sú len ľudské mláďatá, Matke prírode musia urýchlene pomôcť. Rozprávkovú hru Zástera matky prírody vymyslela fínska spisovateľka Liisa Marjatta Järvinen a preložili ju Nina Motaleva Mašenko a Kveta Slobodníková. Prírodou vás bude sprevádzať aj hudba Milana Dubovského.
Jedného dňa sa gazdíčko Vávra (Dušan Blaškovič) vybral kosiť lúku. Ani sa nenazdal a polovicu už mal za sebou. Olovrant si uložil do tieňa pod stromom. Odtiaľ mu ho ale zrazu uchňapla nejaká pačmaga... Koho v tôni stromu Vávra nájde, to sa dozviete v rozprávkovej hre Lesný mužík, ktorú podľa predlohy českého autora Zdeňka Zábranského zdramatizovala Hana Suchá. A pozor, jednou z hlavných postáv bude aj Marián Labuda.
V tôňach sa túlajú a bývajú aj Priatelia lesa: Poko (Roman Ferienčík), Dono (Martin Kaprálik) a Bety (Linda Zemánková). Keď títo škriatkovia zistia, že ich kamarát Poko je adoptovaný, rozhodnú sa nájsť jeho skutočných rodičov. Alebo sú tí adoptívni skutoční? Huncútsky príbeh o hľadaní samého seba napísala Jana Granecová - Dóorová a pre rozhlas ho zdramatizovala Eva Križková.
V tienistých lesoch raz žil jeden vták, volal sa sluka a mal bohato operený chvost. A v tých istých lesoch sa objavil aj mladý skladateľ Július Cismolko, ktorý sa pokúsil zapísať slukinu hudbu. Či sa mu podľa slukinho spevu podarí zložiť symfóniu, to vám Boris Farkaš prezradí v tônistej rozprávke českého spisovateľa Ludvíka Aškenazyho Malá lesná hudba.
Žil raz rytier Hulbrant (Ján Gallovič), ktorý sa stratil v hlbokom lese. Natrafil na čudnú chalúpku, v ktorej býval starček so starenkou. Ich dcéra Undina (Zuzana Rogelová) je očarujúca, ale aj veľmi tajomná a zvláštna. Hulbrant sa do nej ľahko zamiluje, no podarí sa mu ju získať? Sen o Undine je zázračný príbeh nemeckého romantického spisovateľa Friedricha de la Motte Fouqué. (Ten sa inšpiroval mytologickou postavou „Melusiny" - vodnej víly, ktorú poznali Kelti, ale aj iné európske národy. Aj slávna opera Antonína Dvořáka, Rusalka, vychádza z príbehu o Undine či Melusine.) Pustíme vám ho v našej dobrodružnej dvojhodinke.
Predstavte si, že ste starý chudobný gazda, kedysi dávno, kdesi na Ukrajine. Chalúpka biedna, na spadnutie, komora prázdna a syn lenivý a na nič súci. Čo urobíte? Starček z nášho príbehu (Štefan Figura) schmatne svojho naničhodníka (Karol Machata) a odvedie ho ďaleko, preďaleko do učenia. Ani vo sne by mu nenapadlo, že syn zostane v učení v lese u lesného cára (Ctibor Filčík) s čudným menom. Och - lesný cár je ukrajinská ľudová rozprávka plná čarov. V roku 1958 ju zdramatizoval Michal Príbus.
Aj vy si niekedy predstavujete, Čo by bolo, keby... sme sa ocitli v staroveku? Presnejšie v antickom Grécku alebo Ríme? Historička Daniela Rošková bude sprevádzať Veroniku Dianiškovú po starovekom Grécku a Ríme. Dozvieme sa, aké mýty a legendy si rozprávali starovekí Gréci a Rimania, ako žili, čím sa zabávali a vôbec, v čom nám boli podobní. A samozrejme - vypočujeme si aj grécke mýty!
Autorky scenára: Veronika Dianišková a Rozália Vlasková
Ilustrácie: Djamila Knopf, Božena Plocháňová
