Tento týždeň nebude zvláštny len tým, že je veľkonočný a „znovuzrodený", ale aj tým, že si v ňom pripomenieme tri výnimočné osobnosti. Zaspomíname si na Evu Krížikovú, ktorá pred pár dňami odišla do hereckého neba. A nevynecháme ani 95. výročie narodenia Emila Filla a 215. výročie narodenia Hansa Christiana Andersena.
V minulom týždni sme na pani Evu Krížikovú spomínali v Čudnej rozprávke o Stázke a Placide. V najbližších dňoch sa vám táto vynikajúca herečka predstaví v úlohe víly Marmelíny. Víla Marmelína žije rozprávkovom zámku spolu s vílou Celestínou (Mária Prechovská) a vílou Rozalínou (Viera Topinková). Celestína je tak trošku bezcitná víla, ktorá do zámku privábi ľudské dieťa - Adelku (Anna Bučinská). Lenže aj Rozalíne a Marmelíne je už v zámku trošku pridlho a Adelka sa aj im zapáči. A tak jej Marmelína naservíruje sladkú zaváraninu zabudnutia... Či sa Adelke ešte niekedy podarí vrátiť do sveta ľudí, sa dozviete v našom vysielaní. V rozprávkovej hre Moje tety sú víly začujete dokonca aj manžela pani Evy Krížikovej, Františka Zvaríka, v úlohe kráľa kvetinových škriatkov. Hru napísali českí tvorcovia Anna Jurásková a Jiří Bednář, pre Slovenský rozhlas ju upravila jej režisérka Viera Weidlerová a rozprávkovú hudbu napísal Igor Bázlik.
Nezabudnuteľný rozhlasový dramaturg, herec, scenárista a „večný chlapec" Emil Fillo sa narodil 7. apríla 1925. 95. výročie jeho narodenia si pripomenieme výnimočným dielom - dramatizáciou románu amerického spisovateľa Marka Twaina Princ a žobrák. Emil Fillo v ňom stvárnil obe hlavné postavy - princa Eduarda aj žobráka Toma Cantyho. Dvaja chlapci sa stretnú vo zvláštnej situácii. Toma násilne odvádzali stráže, keď zatúžil uvidieť Eduarda. Eduard si dal Toma predviesť. Nakŕmil ho a dychtivo počúval o jeho dobrodružstvách z Dvora obzerancov. Zistil, že chudobné londýnske deti sa môžu váľať v prachu, obdivovať komediantov a hrať sa najrôznejšie hry. Zrazu si princ vypýta na skúšku Tomove otrhané špinavé šaty, na výmenu mu podá svoju zlatú róbu a než sa chlapci stihnú spamätať, obaja majú život celkom naruby, obaja sa akoby ešte raz narodia. Sú totiž na nerozoznanie rovnakí... Slávny príbeh, ktorý sa odohráva v 16. storočí, podľa románu Marka Twaina zdramatizovala Lýdia Klímová. Jaromír Dlouhý zložil scénickú hudbu a táto mimoriadna hra vznikla už v roku 1957. Na Juniore si ju pri tejto špeciálnej príležitosti vypočujete po prvýkrát.
Bola práve Veľká noc a vtedy je všade plno vajíčok. Ale aby niekto spravil do vajíčka okienko a to vajíčko ešte položil aj na cestu, to už sa stane skôr v rozprávke. A ešte sa stane aj to, že jeden Rasťo takýto zázrak nájde. Priamo na ceste. A do toho okienka vo vajíčku nazrie... Čo sa bude potom diať a čo sa vo vajíčku ukrýva, to vám v dvojhodinke pre najmenších vyrozpráva Ladislav Chudík. Príbeh napísal český spisovateľ Ludvík Aškenazy a nazval ho Slnce vo vajci.
Máločo ukrýva toľko tajomstiev ako stará povala a na nej stará truhlica, od ktorej chýba kľúč. Hlavným hrdinom rozprávkovej hry Najväčšie tajomstvo vecí sa podarí túto truhlicu otvoriť. A až vtedy objavia tú najväčšiu záhadu, pretože v truhlici spí kniha, ktorá k znovuzrodeniu svojich príbehov potrebuje, aby do nej ktosi nazrel... Aké príbehy sa v nej ukrývajú, to sa dozviete v ďalších Panpulónoch, ktorých pre vás pripravili herci Detskej rozhlasovej dramatickej družiny spolu so svojimi staršími hereckými kolegami a samozrejme autor rozprávkovej hry - Václav Šuplata.
A pravdaže sa vyberieme, aspoň vo vysielaní pre najmenších, aj na veľkonočné pochôdzky a to v rozprávke Daniela Heviera O veľkonočnom kuriatku. Na veselú šibačku s Ententýnom a výpravu na Veľkonočné ostrovy vás zavedie rozprávač Karol Machata.
Napadlo vám niekedy, Prečo si opice nestavajú dom? Nie žeby ho nepotrebovali. Keď moknú, zúfajú si rovnako ako my. Tak prečo si doteraz ešte žiadna opica nepostavila dom? To vám prezradí Eva Krížiková v africkej ľudovej rozprávke v našej dvojhodinke pre najmenších poslucháčov. Touto rozprávkou si tiež pripomenieme pani Evu Krížikovú.
Najškrupinkovejšia rozprávka v našom vysielaní pre najmenších bude určite tá o zlatom vajíčku. Hľadajte ju ako tretiu v poradí. Napísal ju Anton Habovštiak. Okrem poskakujúceho, priam živého, zlatého vajíčka s korunkou, sa v rozprávke mihnú aj iné bytosti, ktoré pochádzajú zo škrupinky. Budú však zakliate. (A teda, majú šancu byť aj znovuzrodené.) Viac nech už vám prezradí Karol Machata v rozprávke Zlaté vajíčko.
O rozprávkové znovuzrodenie sa bude pokúšať aj jedna žabka. Šiesta podvodná Osmijankova rozprávka bude teda aj obojživelná. Rozprávku O zakliatej žabke vymyslela Krista Bendová pre Osmijanka, ktorý sa ani nepotrebuje znovuzrodiť, lebo zatiaľ vyzerá dosť nesmrteľne. Hlas mu požičala herecká legenda Ctibor Filčík. Osmijanka hľadajte tiež vo vysielaní pre najmenších.
Aby mali ľudia dostatok vody a aby sa na jar všetky rastliny znovu rozrástli, to je úloha studničky. Ale čo keď jedného dňa studňa uprostred dediny vyschne? Ľudia začnú hľadať prútikárov, o ktorých sa povráva, že vedia nájsť studničku a pomôcť vode, aby sa opäť k ľuďom dostala... Rozprávkovú hru Studnička napísal Rudolf Dobiáš.
Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno Škaredé káčatko. Ocitlo sa medzi kačičkami na jednom dvore a veru sa ostatným zvieratkám vôbec nepozdávalo. Bolo iné. Kvôli krutosti svojho okolia muselo napokon utiecť... Známy príbeh o tom, že nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá, napísal Hans Christian Andersen. Pre rozhlas ho zdramatizovala Anna Floriánová. Pred pár dňami sme si pripomenuli 215. výročie narodenia najslávnejšieho dánskeho spisovateľa, takže príbeh zrodu krásnej labute mu venujeme k narodeninám. Veď Škaredé káčatko patrí medzi najkrajšie rozprávky v rozhlasovom archíve.
Odkliať zakliate kňažné dokáže Vták Ohnivák zo starobylej ruskej ľudovej rozprávky. V cykle Keď hudba rozpráva nás týmto príbehom bude sprevádzať hudba Igora Stravinského. My sa vyberieme na skusy spolu s cárskym synom Borisom. Ocitneme sa s ním aj v zázračnej záhrade, v ktorej sa mu ukáže nádherná bytosť... Rozprávať bude Anna Javorková.
V našej dobrodružnej dvojhodinke sa vyberieme na Bielu skalu. Bojovníci z okolitých osád chcú ľudí na tejto skale premôcť, pretože sa povráva, že je nedobytná. Chráni totiž aj dobrú Slavenu (Jana Lieskovská), ktorá sa priatelí so zvieratami. Či sa podarí zastaviť šíriace sa zlo a znovu nastoliť vládu dobra, sa dozviete v hre Mareka Kupča. Príbeh odporúčame poslucháčom a poslucháčom od deväť rokov.
Autorky scenára: Rozália Vlasková a Veronika Dianišková
Ilustrácie: Harold Jones,TASR
