Vo štvrtok majú svoj sviatok učitelia. Na ich počesť sme pripravili „Vynaliezavý týždeň“, v ktorom bude dôležité byť zvedavý, chcieť vedieť, spoznávať a vymýšľať nové užitočné veci.
Pipora Janči je chlápätko malé ako Janko Hraško. O čo viac svojím vzrastom zaostáva za staršími bratmi, o to viac ich predbieha vo vynaliezavosti. A tak, keď ho nevezmú do sveta, vyberie sa na skusy sám. A napriek svojej veľkosti napokon svojich bratov aj zachráni. Ako a prečo sa tak stane, to vám rozpovie Juraj Smutný vo vysielaní pre najmenších. „Rozprávka o Piporovi Jančim, ktorú hovoril Mišo Mozoľa zo Senohradu Mišovi Podobnému, ktorý ju povedal, ako si pamätal a ten mal vtedy osemdesiat rokov a to veru bolo už pred viac ako sto rokmi.“ Slovenskú ľudovú rozprávku zo zbierky Samuela Czambela upravil Ján Mikuš.
Každý vie, že rozprávky sú na to, aby sme sa z nich poučili. Aby sme sa báli zlých ľudí, alebo aby sme boli skromní. Alebo - aby sme boli ako hrdina príbehu o Kocúrovi na kolieskových korčuliach. Stretneme sa v ňom s chlapcom, ktorý má veľmi rád zvieratká. A tak, pretože doma žiadneho zvieracieho kamaráta nemá, chodieva každý deň do obchodíku so zvieratkami... Čo tento hrdina nakoniec vymyslí, aby si mohol nejaké zvieratko priniesť domov, to vám v rozprávke Jána Uličianskeho vyrozpráva Richard Stanke.
Čítanie na pokračovanie s názvom P prášok doktora Prokora je celé celučičké o vynaliezavých hrdinoch. Vo štvrtej časti príbehu Jo Nesba sa ocitneme priamo v podzemí mesta Oslo. Tam sa veru ukryje a túla kdekto! Nielen doktor Proktor je vynaliezavý, ale aj potkan Attila. A to poriadne. Musí totiž ujsť z klietky, do ktorej ho ľudia zavreli. Ako sa dostane do kanalizačného potrubia a čo všetko bude musieť vymyslieť, aby unikol nástrahám mestského života v podzemí, to vám už vyrozpráva Peter Sklár.
Aby sa v tom čert vyznal! Tak sa volá hra Daniely Kapitáňovej, v ktorej si budete môcť aj zaspievať pesničky. A to nie hocijaké. Texty k nim napísal Tomáš Janovic. Veď počúvajte:
"Ktovie, prečo čertom sa vždy prepieklo, keď náš život premenili na peklo? Nesmiete však deti nikdy strácať nádej a preto sa teraz sústredíme na dej."
Ocitneme sa priamo v najhorúcejšom pekle, v ktorom práve čert Sulfuríno (Ľuboš Kostelný) skladá skúšky v pekelnej pohoršovni. Ale voľajako mu to nejde. Čertovská komisia mu stále odmieta udeliť pekelný čertifikát – teda čosi ako vysvedčenie. Pretože to nie je zlý, ale vlastne taký celkom dobrý čert. A tak ho jeho pekelní súkmeňovci vyhodia na zem medzi ľudí, aby im dokázal, že je skúseným čertom... Ako sa Sulfuríno v tejto situácii vynájde a či vlastne chce byť čertom, to sa už dozviete v rozprávkovej hre. Neviem, či sa vám už donieslo, že byť čertom je viac ako remeslo! Pekelne dobrú hudbu vymyslel sám Marián Čekovský, tak si to nenechajte ujsť!Vari všetky štáty sveta sa snažia získať zbraň Thomasa Rocha (Ľudovít Ozábal). Ale nikto nevie, čo tou zbraňou vlastne je. Nazývajú ju „vynálezom skazy“ a vzbudzuje záujem všetkých veľkých krajín. Vynálezca sám sa však uzatvára pred ľuďmi a vo svete sa šíria pochybnosti o jeho duševnom stave. Jeho nepriatelia sa ho rozhodnú uniesť a vynález mu vziať. Dobrodružnú hru na motívy románu Julesa Verna, Vynález skazy, napísal Milan Resutík. Prvú časť príbehu odvysielame v našej dobrodružnej dvojhodinke a odporúčame ho poslucháčom a poslucháčkam od 10 rokov.
Vynálezom skazy určite nie je fotoaparát, mikroskop, či ďalekohľad. Vedeli ste, že v roku 1807 sa v Spišskej Belej narodil človek, ktorého dnes pokladáme za zakladateľa modernej fotografie? Kým Jozef Maximilián Pecval nevynašiel svoj objektív, ľudia museli kvôli jednej fotografii nehybne sedieť až 30 minút! Pán Pecval tiež navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Pecvalovu lampu a zdokonalil mikroskop. Jeho život a dielo vám predstavíme v rozhlasovej hre pre deti a mládež Podmaniteľ svetla. Napísal ju Eduard Odehnal a v úlohe vynaliezavého profesora budete počuť herca s hromovým hlasom – Vlada Müllera.
A nezabúdame ani príchod jari a blížiaciu sa Veľkú noc. Keď naši predkovia chceli pomôcť jari, aby jej zima uvoľnila svoje miesto, museli z obce vyniesť symbol zimy, smrti, strádania a umierania - teda Morenu. O tom bude prvý príbeh z cyklu Nezvyčajné zvyky - Život v príbehu - Morena. Vyniesť Morenu nám pomôžu dvojčatá Terezka a Samko (Ema Mercová, Richard Labuda), ktorí na prázdninách u starej mamy objavujú zabudnuté zvyky našich predkov. Príbeh na námet Veroniky Lesany Renčkovej napísal Ľuboš Machaj.
V Nezvyčajných zvykoch ste sa dozvedeli, čo je to Morena a prečo ju treba od ľudí vyniesť. V rozprávkovej hre Slamená Muriena takáto (lebo aj tak sa v niektorých obciach nazývala) bytosť vystupuje ako jedna z hlavných postáv. Tou najhlavnejšou postavou je Hana, šarhova dcéra (Viera Richterová), ktorá aj tento rok má za úlohu Murienu vystrojiť. Trápi ju samota. Ako chudobnú dcéru dedinského šarhu ju mládenci obchádzajú. Keď začne vyrábať tohoročnú Murienu (Ida Rapaičová), symbol zimy a smrti k nej prehovorí ľudským hlasom... Rozprávkovú hru plnú krásnych piesní, zvykov a s príchuťou temnej atmosféry napísala Marie Kubátová a Dagmar Kovářová.
„Vynaliezavý týždeň“ neskončíme na Slovensku, ale v Japonsku. Tam žije Profesor Kurama. Je to vedec a veľmi vážený pán. Možno preto sa nikdy nesmeje. Jedného dňa sa mu však stalo niečo nezvyčajné. Prechádzal sa okolo svojho laboratória v parku a uvidel tam dievčatko s bublifukom. Dievčatko vyfukovalo krásne bubliny, ktoré po chvíľke poletovania praskli. Profesor to pozoroval a šomral: „To nie je pekné. To nie je ani troška pekné. Bubliny by nemali pukať!“ Čo na to dievčatko? A ako sa profesor, vedec a vynálezca k „problému“ s bublinami postaví? To vám prezradí Karol Machata v prvej časti seriálu japonského spisovateľa menom Hisashi Yamanaka. Bude sa volať, ako inak, Bublina.
Ako sa vlastne skončí príbeh mládenca z vianočkového cesta umieseného? A čo princezná Fujara Lopúchová a spánok svätého Petra? Čo naši hlavní hrdinovia zase vymyslia? Všetko sa dozviete v poslednej časti čítania na pokračovanie z knihy Juraja Raýmana Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová.
Autorky scenára: Veronika Dianišková a Rozália Vlasková
Ilustrácie: Demelsa Haughton, Viera, Bombová, Miloš Kopták, Per Dybvig, Karel Franta, wikipedia.org., Veronika Lesana Renčková, Vincent Hložník, Karel Franta, Vanda Raýmanová
